Maľba do maľby

Nedávno som bol na návšteve u brata a tam som si všimol svoj dávno zabudnutý obraz. Raz som na akomsi bazári v Prahe kúpil obraz, zrejme Tatier, ktorý bol podpísaný menom Žaba. Keď som surfoval po nete, aby som sa dozvedel viac, žiadneho takého, ani podobného maliara som nenašiel. Najbližšie k tomu bol snáď maliar Vydra alebo pán Mlok. Obraz som ale nekupoval kvôli obrazu, ale kvôli krásnemu vyrezávanému rámu. Ten rám si už našiel svoj nový obraz, no a Tatry od neznámeho umelca som stále prekladal z východu bytu na západ. Podľa toho to aj boli východné alebo západné Tatry.

Keď mal mať môj brat narodeniny tak ma napadla skvelá myšlienka. Podľa mojej životnej filozofie je vždy všetko tak ako má byť. Veci sa prepojili a vesmír sa dal znova do rovnováhy. On Tatry miluje a mne ten obraz doma zavadzal. Našiel som si preto jednu jeho fotografiu ako na bicykli zdoláva prírodný terén a domaľoval som ho na obraz. Potom som tam domaľoval ešte aj nášho rodinného miláčika v najlepších rokoch svojho živote, psa Iriana, ktorý je už aktuálne nebožpsík (rozumej psí nebožtík).

A takto ten obraz vyzerá.